Rašeliniská: druhy, výskyt na Slovensku, význam rašelinísk v prírodovednom výskume a v hospodárstve
Rašeliniská patria k najohrozenejším ekosystémom Slovenska. Hoci nie sú na našom území veľmi rozšírené ich význam je obrovský ako z hľadiska biodiverzity tak aj z ekologického hľadiska. Ich vznik sa datuje do doby posledného zaľadnenia (würm) približne 12 000- 8 300 rokov pred Kristom. (www.daphne.sk)
Na Slovensku poznáme tri typy rašlinísk: a) vrchoviská
b) prechodné rašeliniská
c) bohaté a chudobné slatiny
Vrchoviská sú jednoznačne najohrozenejší druh rašelinísk pričom Slovenskom vedie južná hranica rozšírenia vrchovísk. Táto hranica je podmienená klimaticky a aj vďaka tomu je ich výskyt na Slovensku veľmi vzácny. (www.daphne.sk)
Rozšírenie
Prechodné rašeliniská a vrchoviská sa vyskytujú najmä v oblasti Oravy, Tatier a v Podtatranských kotlinách, zatiaľ čo slatiny sa vyskytujú aj v nižších polohách. Podľa mapovania rekonštruovanej prirodzenej vegetácie by za predpokladu, že na ne nevplýva ľudská činnosť rašeliniská na našom území predstavovali 260 km² čo je len 0,57 % rozlohy Slovenska. V súčasnosti nemáme presné údaje o rozšírení rašelinísk no zákonom chránených je na našom území 115 rašelinísk čo predstavuje 2 773 ha.
K hlavným faktorom, ktoré v minulosti prispeli k obrovskému úbytku rašelinísk patria:
a) Ťažba rašeliny- hlavne v období 18.st ale pokračovala až do 60-80 rokov minulého storočia, v minulosti sa rašelina využíva aj ako palivo
b) Odvodňovanie rašelinísk- hlavne za účelom ich využívania ako poľnohospodárskych pôd ale aj pre uľahčenie ťažby
c) Sukcesné zmeny- vznikajú hlavne v dôsledku odvodňovania kedy dochádza k mineralizácii rašeliny čo sa prejavuje najmä zarastaním rašelinísk drevinami a invazívnymi druhmi tráv (www.daphne.sk)
Charakteristika jednotlivých typov rašelinísk
Vrchovisko- je možné na ňom pozorovať jeho vypuklý tvar, tento typ rašeliniska je zásobovaný len zrážkovou vodou, je extrémne kyslé a veľmi chudobné na živiny (Trnka 2007)
Prechodné rašelinisko- je zásobované aj zrážkovou aj podzemnou vodou, ich zvláštnym druhom sú tzv. trasoviská ( tvoria ich koberce machov, ktoré plávajú na vodnej hladine)
Slatiny- zásobované len podzemnou vodou, vysoký obsah živín v pôde spôsobuje bohaté zastúpenie rastlín- napr. orchideí (Natura 2000)
Rašeliniská Bielej Oravy
Tvoria tri samostatné nelesné rašeliniská- Mútňanské, Beňadovské a Klinské v týchto troch rašeliniskách sú zastúpené všetky druhy rašelinísk na Slovensku (vrchoviská, slatiny aj prechodné rašeliniská)
Klinské rašlinisko predstavuje najlepšie vyvinuté a zároveň zachovalé vrchovisko na Slovensku. V extrémnych podmienkach môže žiť len veľmi malý počet vzácnych druhov rastlín, ktoré sú na extrémne podmienky prispôsobené (napr. svojimi kožovitými listami).
Mútňanské rašelinisko tvorí komplex všetkých troch druhov rašelinísk. Beňadovské rašelinisko je jedno z najvýznamnejších prechodných rašelinísk na Slovensku. V Beňadovskom rašelinisku sa vyskytujú rôzne druhy mäsožravých rastlín a viaceré druhy machov. Zaujímavý je taktiež výskyt vŕby čučoriedkovej, ktorá je jediná na Slovensku a nachádza sa práve na Mútňanskom rašelinisku.
Územie je zaradené do kategórie B CHKO Horná Orava. (Trnka 2007)
Rašeliniská Oravských Beskýd
Patria tu lesné rašeliniská a rašeliniská podmáčaných lesov lokalít Tisovnica, Spálený grúnik, Pod Novoťskou horou a Zlatná. Najzachovalejšie a plošne najrozľahlešie sú vrchoviská a prechodné rašeliny v lokalite Spálený grúnik. Na Tisovnici sa nachádzajú významné porasty borovice a podmáčané smrečiny.
Spálený grúnik je zaradený do kategórie A CHKO Horná Orava, Tisovnica do B kategórie, Pod Novoťskou hoľou a Zlatná do C kategórie CHKO Horná Orava. (Trnka 2007)
Rašeliniská Oravskej kotliny
Zahŕňa viacero lokalít, ktoré patria do pohraničnej oblasti Oravsko- nowotargskej kotliny. Rašelinisko Rudné je pozostatkom bývalého najväčšieho nelesného vrchoviska na Slovensku, ktoré malo výmeru 100ha. Rudné patrí medzi najviac ohrozenú časť územia európskeho významu hlavne z dôvodu nevhodného spôsobu ťažby rašeliny a odvodňovania okolia v minulosti. (Trnka 2007)
Rašeliniská oblasti Veľkej Fatry
NPR Rakšianske rašelinisko
Rozprestiera sa na ploche 5,53 ha v katastri obce Rakša, okres Turčianske Teplice. V roku 1984 bolo vyhlásené za chránenú oblasť vlhkomilných a slatinných spoločenstiev s výskytom chránených rastlín. Na území bolo objavených 8 druhov machorastov, 104 taxónov vyšších rastlín a 260 taxónov živočíchov.
PR Rojkovské rašelinisko
Má výmeru 2,88 ha nachádza sa v katastri obce Stankovany okres Ružomberok. Toto rašelinisko predstavuje ojedinelý prípad prelínania slatinných a vrchoviskových spoločenstiev na veľmi malej ploche. Územie sa vyznačuje aj prítomnosťou viacerých uhličitých prameňov a kráterov. Od začiatku vzniku rezervácie existovalo množstvo sporov medzi zdravotníctvom a ochranou prírody, ktoré skončili v roku 1986. Vtedy kúpele Lúčky zastavili ťažbu rašeliny na balneoterapiu a začali používať rašelinu zo Suchej Hory. Problémom tohto rašeliniska sa stala aj výstavba diaľnice v blízkom okolí. (www.daphne.sk)
Rašeliniská oblasti TANAPu
Blatná, Bor, Čikovská, Dolina Bielej vody, Kôprová dolina, Kút, Machy, Medzi Bormi, Mengusovská dolina, Mlynická dolina, Mokriny, Mraznica, Pavlová, Poš, Pramenište, Slavkovsý jarok, Studené doliny, Tichá dolina, Uhliščatká, Brezina (www.daphne.sk)
Oblasť PIENAPu
PR Veľké Osturnianske jazero
Leží v nadmorskej výške 815-936 m.n.m a zaberá menšiu časť blokového zosuvného poľa SZ od štátnej hranice s Poľskom. Slatinné rašelinisko zaberá plochu 2.77 ha, zvyšok tvoria lesné porasty a trvalé trávnaté porasty.
PR Malé jazerá (www.daphne.sk)
Rašeliniská Prešovského kraja
NPR Sivá brada
Nachádza sa v katastrálnom území Spišského Podhradia okres Levoča. Rozloha územia je 19,54ha pričom predmetom ochrany nie sú len slatinné spoločenstvá ale taktiež halofytné a xerotermné spoločenstvá. Hoci ide o veľmi hodnotné územie svojho druhu na Slovensku nie je dôsledne zabezpečené a hrozí zánik jeho charakteristických hodnôt. Územie má viacero problémov hlavne čo sa týka vysokej návštevnosti čoho dôsledkom je pošliapanie vegetácie aj napriek vybudovanému náučnému chodníku. K ďalším problémom patria výstavba blízkeho parkoviska a cestného ťahu.
PR Regetovské rašelinisko
Nachádza sa na území obce Regetovka v Bardejovskom okrese a má výmeru 2,5ha. Regetovské rašelinisko je jedným z dvoch doposiaľ známych miest výskytu ohrozených a chránených rastlín Calla palustris. V roku 1987 bol schválený program ochrany rašeliniska ktorý hovoril o pravidelnom vykosovaní okrajových častí rašeliniska a redukcii porastov jelší a vŕb. Bohužiaľ kvôli nedostatku finančných prostriedkov sa nepodarilo územiu zabezpečiť pravidelnú starostlivosť.
PR Slatina pod Lieskovcom
Nachádza sa v území obce Bardejovská Nová Ves. Je to rozlohou malá slatinná lúka (0,7ha), ktorá predstavuje zvyšok vlhkých a slatinných lúk v aluviálnej nive Tople. Chránené územie tvorí malá terénna depresia, ktorá je zásobovaná vodou zo svahového prameňa.
PR Belianske lúky
Je to jeden z najrozsiahlejších komplexov slatinných lúk na Slovensku, zaberá približne 89,42ha. Rašelinisko sa nachádza v katastri obce Spišská Belá okres Kežmarok. Na území sa vyskytujú zástupcovia z čeľade vstavačovitých a machorastov. Napriek pokročilej sukcesii si územie udržiava vysoké botanické hodnoty pre jeho vzácne a ohrozené druhy rastlín.
PR Slatina pri Šarišskom Jastrabí
Územie bolo vyhlásené v roku 1982 a nachádza sa v katastri obce Kyjov okres Stará Ľubovňa. Rozloha je 2,1 ha a na území sa nachádzajú nie len slatinné spoločenstvá ale aj krovinné. Užívateľom tohto územia je RD v Kyjove, ktoré zo začiatku dodržiavalo pravidelné kosenie no časom od zámeru upustilo. Dnes kosenie zabezpečuje ochrana prírody ale len nepravidelne.
PR Valaská voda
Vyhlásená bola v roku 1980, nachádza sa v k.ú. Bajerov okres Sabinov. V minulosti sa územie využívalo na poľnohospodárske účely, okrajové suché časti sa kosili a zamokrenejšie časti sa využívali ako pasienky. PR nemá spracovaný program záchrany.
PR Salvatorské lúky
Oblasť bola vyhlásená v roku 1980 rozprestiera sa na území obce Lipovce a Šindliar okres Prešov. Rozloha tohto rašeliniska je 2,7ha a územie prestavuje zvyšky vlhkých a slatinných lúk. Existenciu rašeliniska poznačila hlavne výstavba závodu Salvator, odvodnením lúky i reguláciou pretekajúceho Lačnovského potoka. V okrajových častiach sa nachádzajú porasty jelše a vŕby. Starostlivosť o územie zabezpečuje ochrana prírody. (www.daphne.sk)
Rašeliniská národného parku Poloniny
Rašeliniskové spoločenstvá sú zastúpené jediným vrchoviskom, ktoré sa nachádza v Sedlickej kotline a je známe pod názvom Bahno. Nachádza sa tu druhovo chudobné spoločenstvo rastlín ale aj viaceré vzácne a ohrozené druhy.
Rašeliniská Košického kraja
Rašelinové ekosystémy môžeme nájsť roztrúsené na území celej Latorickej roviny ale aj na celej Východoslovenskej nížine a to aj napriek rozsiahlemu odvodňovaniu v 80-tych rokoch.
Rašelinisko Bôľ
Celková rozloha je 13ha a územie sa nachádza v katastri Kráľovského Chlmca a obce Bôľ. Je to jedno z najstarších a najzachovalejších rašelinísk v oblasti celej Východoslovenskej nížiny. Na území sa nachádza zriedkavý typ jelšovo-brezového lesa.
PR Veľké jazero
Nachádza sa v katastrálnom území obce Vojka v okrese Trebišov, jeho rozloha je približne 10ha. Na tejto lokalite sa vyskytuje rešelinné spoločenstvo vŕbin vytvorené na vrstvách rašeliny s hrúbkou 60-70 cm. Lokalita mala charakter trasoviska a bol tu udávaný výskyt viacerých vzácnych a chránených druhov rastlín. Rezervácia patrí do systému mŕtvych ramien Tisa-Bodrog. Odvodnenie okolitého územia spôsobilo zníženie hladiny podzemnej vody a spolu s eutrofizáciou jazera hnojivami viedli k urýchleniu sukcesie.
PR Pod Tŕstím
Nachádza sa v okrese Sobrance, v katastri obce Remetské Hámre s rozlohou približne 7,4ha. Toto rašelinisko predstavuje jedinú lokalitu s výskytom slatinných spoločenstiev v južnej časti Vihorlatu. Územie sa taktiež vyznačuje pôvodnou druhovou pestrosťou. (www.daphne.sk)
CHKO Slovenský kras
PP Jovické rašelinisko
Je to unikátna lokalita, ktorá sa zachovala len ako torzo z pôvodného rozsiahlého územia medzi obcami Jovice a Krásnohorská Dlhá Lúka. Rašelinisko je ohrozované antropogénnou činnosťou, ako znečisťovanie odpadkami a vypúšťanie odpadkov z hydinárne do potôčika, ktorý napája rašelinisko. (www.daphne.sk)